Výber párov na chovnú sezónu prírodné AG
Každý kto chce rozmnožovať tieto prekrásne, ale náročnejšie vtáčiky, musí sa rozhodnúť, či sa chce venovať prírodnej zelenej forme, alebo sa dá na kľukatú cestu farebných mutácií.
Pri chove prírodnej forme je tiež si potrebné uvedomiť, že i biele a ružové prsia sú vlastne mutácia a v prírode sa nevyskytujú. Teda medzi prírodné zelené amadiny patria všetky fialovoprsé vtáky s červenou, čiernou a žltou farbou hlavy. V prírode je najviac červeno a čierno hlavých vtákov. Tu si treba uvedomiť, že červená farba je dominantná a podľa toho si treba vyberať aj jedincov do chovu. Bavíme sa tu však ak ide o geneticky čisto červenohlavého vtáka, lebo často sa stáva, že síce má amadina červenú hlavu, ale v prípade samca môže niesť gén čiernej a niekedy aj súčasne žltej farby hlavy. U samičky môže červenohlavá amadina niesť aj gén žltej farby. Preto sa často stáva, že chovateľ amadín je prekvapený, že spáril dva prírodné červenohlavé vtáky a mladé sú aj žltohlavé aj červenohlavé. Tu je však dôvod, že samotný rodičia takýchto mláďat neboli čisto geneticky červenohlavý. No po spárení takéhoto mladého červenohlavého jedinca s červenohlavým nepríbuzným jedincom sa zvyšuje šanca na odchov vyššieho percenta červenohlavých vtákov a postupne takýmto krížením by boli mladí jedinci čisto červenohlavý.
U čiernohlavých a žltohlavých jedincov je postup podobný, avšak trochu obtiažnejší. Je to z dôvodu, že červená farba je dominantná a napríklad ak dáme dokopy geneticky čisto čiernohlavého samca a čisto geneticky žltohlavou samičkou, tak budú mať červenohlavých samcov s génom čiernej a žltej farby a samičky budú čiernohlavé s génom žltej farby. Ak však dáme žltohlavého samca s čiernohlavou samičkou, tak budú všetky mladé červenohlavé bez rozdielu pohlavia. To znamená paradox, že i napriek tomu, že žiadny z vtákov nemal v sebe samostatný gén červenej farby, tak väčšina mladých bude mať červenú hlavu. Toto som uviedol ako príklad, lebo takýchto kombinácií génov hlavy je veľké množstvo a každý chovateľ sa musí rozhodnúť o akú farbu hlavy u svojich vtáčikov má záujem dochovať.
Ak sa začneme baviť o tzv. "mutačných" vtákoch, tak tu už to začína od farby pŕs. Nemutačné sú iba fialovej farby, tak ako som písal vyššie a teda prsia bielej farby a všetky odtiene farby ružovej sú už mutácie vyšľachtené chovateľmi a nie prírodou... Pre mňa osobne sú najväčšou záhadou ružové prsia u týchto vtáčikov, lebo sa odtieň tejto farby pohybuje skoro od bielej až po fialovú farbu a tu je aspoň pre mňa najproblematické určiť, či má amadina ružové, alebo fialové prsia. To chovateľ zistí jedine porovnaním dvoch amadín a to 100 % fialovoprsej s inou (ružovoprsou). Toto nie je dôležité iba z pohľadu farebnosti a ľúbivosti pre chovateľa, ale hlavne z dôvodu prenosu genetickej informácie. Treba si uvedomiť, že ružová farba je voči bielej dominantná a fialová farba je voči ružovej a samozrejme aj bielej dominantná. To však znamená veľa prepočtov génov, ak chce chovateľ dosiahnuť odchov bieloprsých, či ružovoprsých jedincov. A po pravde aj tak je to väčšinou lotéria, čo z daných jedincov vzíde, lebo niektoré gény môžu mať aj po starých rodičoch a praprarodičoch a takéto informácie na 99% Vám neposkytne žiaden chovateľ pri kúpe nových jedincov do chovu. Serioznejší chovateľ Vám v lepšom prípade poskytne informácie aspoň o rodičoch daného jedinca. Avšak takéto podrobné informácie získa chovateľ jedine niekoľko ročnou mravenčou prácou a to zapisovaním si všetkých informáciii o chovaných jedincoch a ich rodičoch a starších generáciách.
