Začíname s chovom amadín
Na začiatku si každý fanúšik tohto asi najkrajšieho a najfarebnejšieho vtáčika z Austrálie musí položiť otázku, či vie vytvoriť pre neho dostatočné podmienky tak, aby netrpel v nevhodnom prostredí. V prípade chovu iba dospelých jedincov pre radosť (odporúčam chovať viacero samcov rôzne zafarbených) postačuje udržiavať celoročne teplotu okolo 20 stupňov celsia, pričom na krátky čas môže klesnúť aj pod 18 stupňov, a naopak amadinám nevadí teplota aj cez 35 stupňov, nakoľko v prírode, kde žijú, teda na severe Austrálie dosahuje teplota niekedy aj k 40 stupňom celsia. Dôležité je však aby neboli v prievane a ideálne je ak majú pre seba trošku kľudu, lebo sa jedná stále o dosť plaché vtáčiky. V podstate ak dostanú každý deň čerstvú pitnú vodu, majú v krmítku dostatok krmiva (ja používam zmes plv47, ale väčšina chovateľov používa zmes DELI NATURE 84), prístup k gritu (zmes kamienkov, piesku a podrvených morských lastúr), sépiovú kosť a jódovú kocku na dzobanie a občas aspoň priemyselnú vajíčkovú zmes, tak im pre prežitie nič nechýba. Čo sa týka priestoru, tak nie sú amadiny nijako náročné a postačuje na dva kusy dospelých jedincov aj klietka o rozmeroch 50x30x30 cm. Ak by ich chcel chovateľ potešiť, tak raz za týždeň im treba dať kúpeľničku, aby sa zbavili prachu a rôznych roztočov z peria.
Tu už však nastáva otázka pre chovateľa, či chce chovať len pre radosť pár kusov dospelých amadín, alebo sa chce venovať aj ich odchovu. Pre chov pre radosť postačuje čo som uviedol vyššie.
Ak však chovateľ túži po svojom vlastnom odchove mláďat amadín, v prvom rade by si mal naštudovať všetko o štandarde amadín, vedieť rozpoznať ich zdravotný stav a samozrejme sa rozhodnúť aké farebné varianty a mutácie chce dochovať. V tejto fáze robí najviac chovateľov chyby, ktoré som samozrejme urobil aj ja a zakúpil som si prvé amadiny, ktoré som zohnal..... Pamätajte si, že aký genetický materiál si zabezpečíte, také bude pravdepodobne potomstvo, aj keď niekedy aj z horšie vyzerajúcich jedincov môže vyjsť nádherný jedinec, ale je to menšia pravdepodobnosť ako keď párime tvarovo a farebne dobre vyzerajúce jedince. Nemenej dôležité je kupovať amadiny priamo u chovateľa, kde je možné ich pozorovať v ich prirodzenom prostredí, navyše chovateľ Vám povie na aké krmivo sú naučené, aké krmítka používa a lepší chovateľ si vedie aj záznamy o rodičoch mladých amadín, ktoré ponúka na predaj. Kupovať amadiny v chovateľských potrebách, alebo na burzách je veľká lotéria, lebo tam sú tieto jedince v permanentom strese a to či sú zdravé, alebo nie sa často dozvie kupujúci až keď je už neskoro. Je samozrejme na zvážení každého, kde amadiny nakúpi, ale tak či tak by mal kupovať len vtáky zdravé, čiperné, nesmia sedieť iba na bidle, nesmia byť apatické, ak človek prejde prstom po klietke, tak musia ihneď odletieť z bidla, nesmú mať ušpinené, či dolepené perie, oči musia mať čisté, nezakalené, bez výtoku, taktiež zobák nepoškodený, bez vytekajúcej tekutiny, vtáky by nemali vydávať chrapľavý zvuk a samozrejmosťou je aby boli dané vtáky riadne preperené a doperené. Nedoperené vtáky nedoporučujem kupovať, lebo je vysoká prevdepodobnosť ich úhynu.
Prajem teda všetkým, čo toto dočítali až do konca, aby si správne vybrali amadiny do chovu a nech sa im darí pri chove, či odchove.
